Keď som sa opýtala, prečo si poslanci zriadili komisie, zostalo ticho. Zrejme nemajú tušenie, že zákon zriadenie komisií len umožňuje, ale nekladie ich za povinnosť. Avšak, keď si uznesením (ktoré je záväzné) zriadia komisie, tak tie komisie aj majú pracovať v zložení, ktoré bolo schválené uznesením. Komisia je jedným z nástrojov na zapojenie sa obyvateľov do rozhodovania o samospráve a z toho dôvodu sa do nej volia aj bežní občania. Nikde v zákone a ani v štatúte obce nie je napísané, že predseda komisie si zvolá na zasadnutie komisie len toho, koho chce alebo, že sa môže podpisovať pod nejaké stanovisko ako predseda komisie, ak príslušná komisia nezasadala. Môže sa podpísať len za svoju osobu ako poslanec, nie však ako predsedajúci komisie. A toto sa zrejme v Doľanoch deje. Môžeme to považovať za svojvôľu, prekročenie právomocí a nedodržiavanie ústavy a zákona a odobranie práv občanov zvolených do komisií podieľať sa na správe vlastnej samosprávy. Poslankyňa Stanislava Oravcová sa verejne vyslovila, že zákony sa nemusia dodržiavať – vzápätí sa síce opravila - ale tým, že to tak z nej rýchlo a spontánne vyšlo, zrejme má za tých 35 rokov vykonávania verejnej funkcie dosť v ryté v mysli, že ona si môže robiť, čo chce. Povedala aj, že ona ako predsedníčka si v podstate môže zvolať komisiu ako ona chce. Omyl. Podľa ústavy ako verejný činiteľ nesmie robiť to, čo jej zákon nepovoľuje. Dokonca ani člen komisie, ktorý nie je poslancom, ale stal sa členom orgánu obecného zastupiteľstva, musí konať ako verejný činiteľ v zmysle zákona. Predsedníčka je povinná zvolávať komisiu v zostave aká bola schválená uznesením. Ak predsedníčka komisie vydá stanovisko, ktoré nebolo schválené na zasadnutí komisie, môže sa pod neho podpisovať len ako poslankyňa. Takže, ak sa náhodou podpísala pod niečo ako predsedníčka sociálnej komisie a k danému stanovisku nezvolala schválených členov komisie, tak ja ako člen „jej“ komisie sa od takéhoto stanoviska dištancujem. To platí aj pre druhú komisiu, ktorej som členom. V prípade poslankyne Stanislavy Oravcovej sa potvrdilo, že kvantita – 35 rokov poslancovania – neznamená kvalitu. Zákony sú pre ňu rušivým momentom.

Pri schvaľovaní poplatkov za zapožičanie inventáru sa rozprúdila debata, čo je pozitívne, a tak by to malo byť. Samozrejme, že starostka a poslanci to nemajú radi, pretože tu sa ukáže, ako asi prebiehajú debaty na pracovnej porade. Každý povie, čo ho napadne, a to bez brania do úvahy nejakých samosprávnych či zákonných súvislostí. Aj keď treba povedať, že niekedy bola vyslovená správna myšlienka. Napr. išlo o poplatok za jednu vidličku. Z 0,029 sa poplatok zaokrúhlil na 0,030, čo má svoje opodstatnenie. Nemalo však opodstatnenie zamýšľať sa, že to je veľmi nízky poplatok. V tabuľke bola aj nadobúdacia hodnota vidličky, čo bolo niečo vyše jedného eura, to znamená, že riad bol už viackrát preplatený. Nikto si nepožičiava jednu vidličku, ale väčšie množstvo a tiež nie len vidličky, ale aj množstvo iného riadu, takže celkovo poplatok za zapožičanie riadu dosť narastie. Keď si uvedomíme, že obec už nemá výdavky na tento riad (jedine keby po strate či rozbití musela kúpiť ďalší riad – vtedy je obec oprávnená pýtať náhradu vo výške ceny strateného či rozbitého riadu), tak nie je dôvod pýtať si poplatok. Obyvatelia majú právo užívať obecný majetok. Nikde sa nepíše, že samospráva má za zapožičanie niečoho pýtať poplatok. Vôbec sa už nemôže samospráva porovnávať s komerčným zariadením, ktoré podniká. Na obrusy sú náklady, tak si treba pýtať poplatok len za obrus. Ľudia si prenajímajú dom kultúry a za to platia, čo je opodstatnené, pretože obec má náklady na energiu. Ale uvažovať, že pracovníčka úradu má s tým starosti, takže poplatok za riad je vlastne aj za jej prácu, nie je adekvátne vzhľadom na to, že pracovníčka poberá plat (čo sú peniaze obyvateľov) a riad odovzdáva a preberá v rámci svojho pracovného času.

Ďalšia úvaha, že našim lacno, cudzím drahšie zaváňa diskrimináciou. Po revolúcii boli snahy zvýšiť vstupné do kultúrnych pamiatok pre cudzincov. Naši mali nižšie vstupné. Rýchlo sa s tým muselo skončiť. A nemyslím si, že si niekto „cudzí“ prenajme kultúrny dom, ak ceny budú pre neho vyššie. Pôjdu inde a nezarobí sa nič.

Koľko obec zarobí na tomto poplatku? Je to taká významná suma? Nevydá sa mesačne viac za tri upratovačky, ktoré obec teraz má? Kedysi bola len jedna upratovačka a dokonca jeden čas pracovala len štyri hodiny denne a všetko stihla. Tu treba šetriť a pozrieť sa bližšie na to, prečo ich naraz máme toľko.

TH